PRAŽSKÝ VÝBĚR sa znova po rokoch vrátili do Košíc. Ak nepočítam vystúpenie PRAŽSKÉHO VÝBĚRU II. v košickom divadle, tak od jeho poslednej návštevy v metropole východu Slovenska ubehlo už osem rokov, a možno aj z tohto dôvodu prilákali pod pódium približne tisíchlavý dav.

Priestory čerstvo zrekonštruovaného Kulturpaku sa ukazovali byť ako veľmi prajúcne pre takýto typ open-air akcie, hoci už na prvý pohľad ma prekvapilo to množstvo betónu, ktorý bol vyliaty doslova všade.

Ako prví sa predstavili záhoráci KARPATSKÉ CHRBÁTY a aj napriek tomu, že ich tvorbu som nikdy ktovieako nesledoval a ani tentoraz ma neoslnili, môžem povedať, že ich show som si pozrel so záujmom. Dlhovlasý frontman kapely Braňo Jóbus viackrát spomínal svoju bývalú kariéru alkoholika, no pri niektorých textoch skupiny som mal dojem, že v tom asi nemal prsty len ten alkohol.

Pre mňa sa úplným vrcholom ich vystúpenia stala skladba z produkcie VRBOVSKÝCH VÍŤAZOV, ktorú Braňo odohral na dvojstrunový rýľ za doprovodu bicích. Jeden môj známy skonštatoval, že nebyť tých textov a imidžu, tak KARPATSKÉ CHRBÁTY sú hudobne veľmi slušná a seriózna rocková (miestami až metalová) kapela - neostáva mi nič iné ako s nim súhlasiť a zároveň skonštatovať, že Braňo Jóbus a spol. robia presne to, čo ich baví, a zjavne to baví aj ich fanúšikov.

Jediným negatívom koncertu KARPATSKÝCH CHRBÁTOV bol hrozný zvuk. Netuším, či v tom mal prsty zvukár, kapela alebo fakt, že pod pódiom bolo relatívne málo ľudí a odhalený betón urobil svoje, ale miestami som už chcel spred pódia odísť, pretože mi bolo skoro až fyzicky zle. A to nie som v tomto smere žiadna fajnovka – rôzne deathové, grindové a blackmetalové koncerty ma naučili veľkej odolnosti.

Ale poďme už k hviezdam večera. Po moderátorovom uvedení kapely a za zvukov „Hrabě X“ sa Kocáb priviezol na pódium zavretý v truhle, čo malo asi symbolizovať zmŕtvychvstanie pôvodnej zostavy, tohto ešte pred nedávnom na smrť rozhádaného zoskupenia. Som naozaj rad, že Kocáb, Pavlíček, Čok, Hrubeš a Kryšpín našli spoločnú reč, no košické vystúpenie tejto mnou obľúbenej kapely nakoniec nesplnilo očakávania. Keď si spomeniem na ich poslednú zastávku v Košiciach v roku 2005, tak tentoraz akoby išli už len na pol plynu. Dokonca aj koncert PRAŽSKÉHO VÝBĚRU II. v košickom divadle pred šiestimi rokmi bol od dosť lepší.

Áno, viem... sú to už páni v rokoch a nemožno od nich očakávať výkony, ako keď mali o desať-dvadsať rokov menej, ale aj tak, nemyslím si, že to bolo spôsobené nedostatkom energie, pretože podľa toho ako sa dokázali na pódiu natriasať celý čas, tej mali nadostač. Osobne som mal taký dojem, že tentoraz dali viac priestoru pódiovej show, na úkor hudby...

Prvé skladby sa niesli hlavne v znamení otrasného zvuku, čo sa síce neskôr zlepšilo, no k úplnej spokojnosti nedospelo ani do konca vystúpenia tejto legendy, čo tiež nie veľmi pomohlo náprave môjho celkového dojmu z akcie.

Oproti minulosti sme sa dočkali aj ďalších zmien. Namiesto vokalistky na pódiu podupkával a pobehoval vokalista, mimochodom veľmi slušný spevák, namiesto pekných tanečníčiek sme mohli obdivovať obstarožného pupkatého tanečníka, ktorého Kocáb predstavil ako ich manažéra z dávnej prehistórie kapely.

Nakoniec sa ale na pódium dostavila aj zástupkyňa nežného pohlavia Jana Kratochvílová, partnerka Jirku Hrubeša, ktorá mi svojou vizážou a správaním veľmi pripomína istého Dana Nekonečného. (Mimochodom, toho úprimne neznášam.) A aj napriek tomu, že svoje party zvládla výborne a jej príspevok oživil show, nemohol som sa zbaviť dojmu, že je tam akosi úplne, ale úplne navyše.

Hralo sa logicky z prvých dvoch albumov, ktoré majú fanúšikovia v najväčšej úcte a odzneli snáď všetky veľké hity kapely, hoci mňa osobne zamrzela absencia aspoň jedného zástupcu z ich zatiaľ poslednej nahrávky „Běr“ (1997).

Približne polovičku koncertu odohral s PRAŽSKÝM VÝBĚROM za bicími Jirka Hrubeš, prihovárajúci sa publiku po anglicky, a druhú polovicu majster Klaudius Kryšpín. Za týmto účelom boli od  začiatku na pódiu dve sady bicích, jedna o poznanie bohatšia a presne za tú si Kryšpín sadol počas akejsi bubenicko-sólovej striedačky. Dlhé a viac-menej nudné bubenícke sólo bolo len akousi výplňou, počas ktorej si ostatok kapely trochu vydýchol v zákulisí.

Aj napriek tomu, že chlapi z PRAŽSKÉHO VÝBĚRU mali prichystaných viac skladieb, nakoniec sa hral len jediný prídavok, rozbehnutú kapelu a fanúšikov nepríjemne schladila policajná hodinka – čo považujem za chybu dramaturgie, určite sa mohlo sa začať hrať skôr...

Hoci som bol z koncertu nakoniec vcelku sklamaný, ak sem prídu zas, môžu znova počítať s mojou prítomnosťou. Aj napriek všetkým vyššie uvedeným negatívám som sa snažil koncert si užiť a spolu s kapelou som si zaspieval všetky známe fláky.

Fotografie: Ivin